Vanilka

Brat napísal sms, že pohádž mi rýchlo veci do skrine, prídem s frajerkou, takže som sa smiala, páči sa mi to jeho náhlenie, fascinácia novým vzťahom, hocijako svojská, žiarlivá, či vlastnícka, ale taká začiatočná-to, čo je na tom najkrajšie. Obaja sme začali akosi naraz, hoci obaja inak. Asi to bude vplyvom tých feng šuej mandarínskych kačíc, čo som mu nanútila do izby.

Sedela som za stolom, rozmýšľala nad pekným prebúdzaním z iných rán tohto týždňa, nad žiarivým slnkom, Nohavicom, Parou a teraz Roxette, nad novými predstavami, nad hranicami otvorenosti voči druhým. Poobede sa spustil dážď, zatiahnuté a potom aj počas pražiaceho slnka, fascinovane som hľadela von oknom, cez priamky tvorené žalúziami. Páči sa mi, čo teraz cítim, páči sa mi, čo robím, páči sa mi ako nemusím hovoriť, ako môžem na chvíľu zabudnúť na to, čoho sa bojím, na nasledujúci mesiac a aj na tie letné, na začínanie odznova, opakovanie toho, čo bolo minule. Aj to, že sem nenapíšem všetko, lebo niektoré pekné veci sú iba celkom moje.
Ocovi som ukradla tú kávu, čo schoval za zaváraniny, v plechovke, aby som poobede nezaspala v embryonálnej polohe a rukou obmotanou okolo vankúša. Spravila som skvelú polievku a zavolala všetkým mojim dôležitým ľuďom, naplánovala stretnutie a obed v meste. Napriek stresom, ktoré budú, sa momentálne teším na to, čo - ako - s kým toto všetko žijem.

_môže za to celkom obyčajná neha.