Zdalo sa mi to také hlúpe, aj po mojom hlučnom telefonáte s radostným hlasom a nemiestnymi vtipmi počuť slová ako nehoda, otec, zomrel. Ako poviete človeku, ako veľmi vám je ľúto? Tá otázka je asi taká hlúpa ako všetky úprimné sústraste... a ani celá polhodinová cesta k Botanickej nie je dosť na to, aby som vymyslela správne slová. Zmohla som sa len na objatie. Vravme o všetkých nepodstatných veciach, o škole, práci, sestre, frajerovi, len aby sme sa nedotkli boľavého. Cítim sa nemiestne, hoci viem, že tu mám byť, že by som mala...samá ruka, noha, momenty, na ktoré nás nikto nepripravil...nemám vravieť negatívne slová, no nenávidím, nenávidím ocitnúť sa takto a tak blízko.
Tak stojím na zastávke a dá sa mi zvracať. Od znechutenia nad tým, ako ti nerozumiem, čo robíš a možno to má len celkom primitívne vysvetlenie, ktoré obaľuješ do krásnych slov, ako to ty vieš. Vedľa v izbe mi to vysvetlili slovami ako zbabelosť a iné, len po tých dňoch neviem, čomu veriť. Irelevantné, malicherné blbosti, čo nestoja ani za premýšľanie. Dnes bol posledný deň, čo som tým strácala čas. Aj starý chlap pri mne so športovou taškou už napľul na cestu asi celý potok, lebo spoj mešká. Blonďaté dievča prelieza zábradlie a na zastávke ju cudzí ponúknu rozbalenou čokoládou. Je príjemne milá a mladá. V električke sú dve žiarivé moslimky a s mužom oproti sa na seba usmejeme, keď počujeme ako naradostene komunikujú gestami s iným pánom. Mám rada vizuálne kontakty iných ľudí, tá chvíľa, keď sa ešte nepoznáte, no viete, že by ste si rozumeli. Vôbec sa mi nechce premýšľať, dievčatá odvedľa sa smejú a ja som v tej chvíli a aj teraz tak rada, že som tu, s nimi...
23:43, pozrieme si (možno) film, (možno) pôjdeme spať a opitý chlapec vonku kričí vulgarizmy a čosi o feťákoch. Nech si zakričí, ak mu bude lepšie.
Tak stojím na zastávke a dá sa mi zvracať. Od znechutenia nad tým, ako ti nerozumiem, čo robíš a možno to má len celkom primitívne vysvetlenie, ktoré obaľuješ do krásnych slov, ako to ty vieš. Vedľa v izbe mi to vysvetlili slovami ako zbabelosť a iné, len po tých dňoch neviem, čomu veriť. Irelevantné, malicherné blbosti, čo nestoja ani za premýšľanie. Dnes bol posledný deň, čo som tým strácala čas. Aj starý chlap pri mne so športovou taškou už napľul na cestu asi celý potok, lebo spoj mešká. Blonďaté dievča prelieza zábradlie a na zastávke ju cudzí ponúknu rozbalenou čokoládou. Je príjemne milá a mladá. V električke sú dve žiarivé moslimky a s mužom oproti sa na seba usmejeme, keď počujeme ako naradostene komunikujú gestami s iným pánom. Mám rada vizuálne kontakty iných ľudí, tá chvíľa, keď sa ešte nepoznáte, no viete, že by ste si rozumeli. Vôbec sa mi nechce premýšľať, dievčatá odvedľa sa smejú a ja som v tej chvíli a aj teraz tak rada, že som tu, s nimi...
23:43, pozrieme si (možno) film, (možno) pôjdeme spať a opitý chlapec vonku kričí vulgarizmy a čosi o feťákoch. Nech si zakričí, ak mu bude lepšie.
