Open

Cítila som bariéru, keď som si sadla do autobusu a viedla ten rozhovor s niekým, koho vnútro som si veľakrát prečítala, no reálne si stále necháva odstup, miesto, kam schovať všetky pocity a potom ich premeniť na slová. Iba zvuk štrngajúcich náušníc, letného oblečenia v taške.

Už týždeň čoraz viac zapadám do kolotoču ľudí, ktorí sa poznajú oveľa dlhšie, ako som tam ja. Ešte stále ticho ako pozorovateľ s vyčleneným právom na náhlu premenu. Kráčam po schodoch, chodbách, počúvam a dolu v podzemí komunikujeme.

Numerologička poslala predpoveď na jeden rok. Na to, čo som v skratke zrhnula kamarátovi z Brna ako "sex a problémy s nadriadenými, možno dieťa" mi pobavene odvetil: "výborne verunko! zašukáš si a ješte te aj vyhodí z práce!". No a neľúb ho.

Vedľa sú nové spolubývajúce, sestry. Jedna metalistka v čiernom, druhá má rada kozmetiku z Mŕtveho mora. Majú maďarský prízvuk a už v prvý týždeň fóbie z hlučnej Dominiky. Dnes sme utužovali vzťahy vzájomným predstavovaním a plánovaním aktívneho júla. Mám rada spontánnych ľudí.
.
Keď sme sa dnes stretli, bolo vo mne úplné prázdno, keby Boh v tej chvíli hodil kamienok do mojej duše odrazil by sa s jasnou ozvenou. Žiadna nostalgia, keď pozerám na známu tváru, ktorú som bozkávala, iba nekonečná únava a pocit, že teraz je už naše myslenie tak ďaleko, že nikdy nebude blízko.