Anjelská

Bolo a stále je to iné, nezvyčajné, obklopená tichom. Vonkajšie dvere stále na dva razy zamknuté, keď som prichádzala z práce, vnútri dakto piští, že už chcem spolubývajúcich, je mi jedno, či budú hluční, alebo neviemakí, len nech počujem odhadzovanie smetí, prúd vody, otváranie chladničky. Nie takéto absolútne ticho. A dnes prišli, nechajú Améliu na dverách, nezlepia polepené steny. Sociálnosť, juchú.

Včera som šla mestom, navonok dokonale zladená s vnútorným nepokojom, kupujem hlúposti, ktoré chcú zaplniť priestor a potom si nadávam. Kráčam na Zochovu a vtom počujem anjelskú hudbu cez otvorené okno v Starom meste - husle. Je to také krásne, až spomalím v údive krok a otáčam hlavu s dlhým úsmevom.

-pípla pekná sms-

Rozprávať sa a povedať si o báti sa počas dlhých nespavých nocí, o nechuti hovoriť, o sobotňajšom neplánovanom večere plnom ľudského te(p)la.
Spraviť kávu s krivou šľahačkou a veľa smiechu.
Prejsť sa v studenom dažďovom vzduchu okolo ľudí s počítačmi na kolenách v hale.
Večer, hudba, červené vlasy, zapĺňanie izby.
Thanks.

(obrázok: Raňajky u Tiffanyho)