Niekedy by som dokola omieľala tú frázu Rickyho Fitza o kráse a o tom, ako si občas myslí, že ju jeho srdce nevydrží. Dnes som mala taký deň a za všetko môžu ľudia. Najskôr to, že v práci bol každý neuveriteľne milý, mali sme skvelý obed, decká do mňa celé poobedie rýpali, že som ich "vedúca", D. sa tešil z toho, ako ma vie vytočiť - fakt mám rada toho chalana a aké predsudky som mala - so Z. sme si naplánovali kávu, šéfová mala výbornú náladu, pracovné tempo bolo grejt, takže som všetko stihla. Proste super.
A potom v Medickej nadobudnem pocit deja vú a aj nie - cítim sa ako na dovolenke, odrazu všetky starosti opadli, vnímam iba to, že tu sedím, čítam knihu, v duchu sa smejem na tej irónii - na mojej lavičke je napísané fixkou "Kubo je vrah" a vedľa mňa sedí babka v kvetovanej sukni a tmavých okuliaroch a číta knihu Vrazi z dobré rodiny. Potom otvorím Edmunda Hlatkého a čítam o vraždách. Celé je to tak absurdne smiešne a zábavné a môj literárny text je úplný úlet - teším sa ako na to napíšem recenziu. Nakoniec zatvorím knihu a celkom nezaujato pozorujem, hrá mi Gotan Project, milujem hlas tej speváčky, okolo mňa prejde žena s malým chlapcom, drží ho za ruky a učí chodiť. Dieťa je fascinované mnou, otáča so žiarivým úsmevom hlavičku a ja jeho nevinnosťou. Babička so záľubou v kriminálkach dávno odišla, pár oproti vymenil bedminton za bozkávanie v tráve a okolo mňa sú stromy, fontána, veľa veľa zelenej a čítajúcich ľudí.
.
Kúpila som si tizianovú farbu, hoci viem, že moje vlasy ju nikdy skutočne nebudú mať, no len z náhlej chuti na niečo strelené.
Zabudla som sa v Gate, dvadsať minút premýšľam, či bojovať s tou prekliatou slabosťou pre farebné veci, no nakoniec aj tak vezmem tú prenádhernú fialovú mikinu (s myšlienkou na výplatu) aby mi potom predavačka naúčtovala úplne inú, smiešnu sumu (milujem neoznačené letné výpredaje:), takže sa s pocitom dobre vykonanej práce vyberiem na Zochovu.
.
A potom sa mi stalo niečo úplne milé. Sadla som si na lavičku a pri mňa jedna zaujímavá pani. Chvíľu je ticho a potom sa ma spýta, či nechcem štvorlístok. Vravím, že hej a až potom si všimnem, že má v ruke až tri. No zbohom, nejaká jehovistka, teraz mi za to ponúkne Bibliu a večnú spásu......
houby
má červené nášnice v tvare ruže, modré oči a hľadí na mňa akoby bola tá najprirodzenejšia vec na svete rozprávať sa s cudzím človekom na lavičke. A jej odpovedám, bavíme sa o tom, ako som hľadávala štvorlístky ja, keď som bola malé decko, hovorí mi o zvlástnych náhodách, ktoré sa jej občas stávajú a ja na to, že nič nie je náhodou, porozpráva mi o kamarátke, čo zomrela a znameniach a potom príde 80tka a tak sa rozlúčime. Že tešilo ma, poviem na záver, hoci neviem ani meno.
Sedím tam fascinovaná so strašnou chuťou zavolať mame, alebo niekomu a porozprávať mu to.
Tak napíšem M., ona to pochopí.
Mám rada vnútorne krásnych ľudí.
A to som ráno nadávala, ako to dnes začína deň, keď sa mi na kopci roztrhla obľúbená žabka:)
A potom v Medickej nadobudnem pocit deja vú a aj nie - cítim sa ako na dovolenke, odrazu všetky starosti opadli, vnímam iba to, že tu sedím, čítam knihu, v duchu sa smejem na tej irónii - na mojej lavičke je napísané fixkou "Kubo je vrah" a vedľa mňa sedí babka v kvetovanej sukni a tmavých okuliaroch a číta knihu Vrazi z dobré rodiny. Potom otvorím Edmunda Hlatkého a čítam o vraždách. Celé je to tak absurdne smiešne a zábavné a môj literárny text je úplný úlet - teším sa ako na to napíšem recenziu. Nakoniec zatvorím knihu a celkom nezaujato pozorujem, hrá mi Gotan Project, milujem hlas tej speváčky, okolo mňa prejde žena s malým chlapcom, drží ho za ruky a učí chodiť. Dieťa je fascinované mnou, otáča so žiarivým úsmevom hlavičku a ja jeho nevinnosťou. Babička so záľubou v kriminálkach dávno odišla, pár oproti vymenil bedminton za bozkávanie v tráve a okolo mňa sú stromy, fontána, veľa veľa zelenej a čítajúcich ľudí.
.
Kúpila som si tizianovú farbu, hoci viem, že moje vlasy ju nikdy skutočne nebudú mať, no len z náhlej chuti na niečo strelené.
Zabudla som sa v Gate, dvadsať minút premýšľam, či bojovať s tou prekliatou slabosťou pre farebné veci, no nakoniec aj tak vezmem tú prenádhernú fialovú mikinu (s myšlienkou na výplatu) aby mi potom predavačka naúčtovala úplne inú, smiešnu sumu (milujem neoznačené letné výpredaje:), takže sa s pocitom dobre vykonanej práce vyberiem na Zochovu.
.
A potom sa mi stalo niečo úplne milé. Sadla som si na lavičku a pri mňa jedna zaujímavá pani. Chvíľu je ticho a potom sa ma spýta, či nechcem štvorlístok. Vravím, že hej a až potom si všimnem, že má v ruke až tri. No zbohom, nejaká jehovistka, teraz mi za to ponúkne Bibliu a večnú spásu......
houby
má červené nášnice v tvare ruže, modré oči a hľadí na mňa akoby bola tá najprirodzenejšia vec na svete rozprávať sa s cudzím človekom na lavičke. A jej odpovedám, bavíme sa o tom, ako som hľadávala štvorlístky ja, keď som bola malé decko, hovorí mi o zvlástnych náhodách, ktoré sa jej občas stávajú a ja na to, že nič nie je náhodou, porozpráva mi o kamarátke, čo zomrela a znameniach a potom príde 80tka a tak sa rozlúčime. Že tešilo ma, poviem na záver, hoci neviem ani meno.
Sedím tam fascinovaná so strašnou chuťou zavolať mame, alebo niekomu a porozprávať mu to.
Tak napíšem M., ona to pochopí.
Mám rada vnútorne krásnych ľudí.
A to som ráno nadávala, ako to dnes začína deň, keď sa mi na kopci roztrhla obľúbená žabka:)
3 komentáre:
Nikaaaa, mne sa to stalo v gate tiež. Teraz pred pár dňami. Nadšená tým, že za aký dobrý peniaz si kupujem úlovok a ona mi pri pokladni účtuje sumu úplne inú, smiešnejšiu. Hovorím si, mohla som tomu váhaniu venovať menej času;)
teším s tebou, tomu, aj tamtomu všetkému..
jééj, tri štvorlístky :) ja som nikdy nenašla ani jeden :D
ja som dnes tiež z gate priniesla new clothes.
mám veľa radosti :)
Zverejnenie komentára