And those who were seen dancing were thought to be insane by those who could not hear the music (Nietzsche)

sterilná biela v pozadí monitoru, klepotajúce klávesnice, spiaci pes, kvôli ktorému bolo veľa náreku,
ucho na chlpatej tlkotajúcej hrudi, ťažké zaspávanie, zlé sny - aj mamine

ráno idem k lekárke, nie je čas spať, treba písať prácu na židov, doma nikdy nič podstatné neurobím, včera som si vravela, či je niečo zlé a chybné vo mne, že potrebujem odchádzať a prichádzať, aby som sa cítila naplnená, aby som sa hľadala medzi cudzími ľuďmi, že ma tešia myšlienky, ktoré sú podobné mojim, bez kŕču, bez vysvetľovania nám zjavného

tak je to, treba s tým žiť (?)
nemám rada prázdne slová, to radšej nijaké

v stredu ideme piť, urobila som pozvánku, z ktorej som sa tešila, dostala prácu, ktorú som chcela, aj kladné hodnotenie od človeka, na ktorého názore mi záleží

vravím si prečo iným stačí priemernosť, prečo im stačí ostať na jednom mieste, nerobia nič pre rozvíjanie samého seba, nechcú sa učiť novým veciam - či je to záležitosť životných okolností alebo povahy... alter ego potom kričí, že netreba súdiť ani porovnávať s tým, čo je nižšie

už sa nezaoberám hlúpymi ľuďmi, hoci ma dokážu cholericky vytočiť. bodka.

asi už zabúdam písať, energia sa ventiluje na oficiálne texty,
kvalita tohto blogu sa snáď vyrovná v lete
aj počtom entuziastických príspevkov