Autoterapia písaním, na to myslím, keď čakám na lavičke.
Či potrebujem presne to, čo povedal ten známy človek: "je jedno či je zážitok negatívny alebo pozitívny, ale či je intenzívny", či mi treba toto - dookola zoceľovať svoje vnútro, formovať ho, skúšať všetko na vlastnej koži, cítiť, že život naozaj je.
.
Vysmievam sa ti, no keby si ma poznal lepšie, bolo by toľko miest, na ktorých ma môžeš ťahať za slovíčka, miesta kde by som nepredvádzala iróniu, len ticho urazene sedela, našťastie si pridobrý človek na to, aby si ich hľadal.
Sedíme v šere a predtým, ako sme sa stretli vraveli sme si vety, ktoré sa nesmieme pýtať a nakoniec sa ich pýtame, nebude to nikdy premlčané - alebo ktovie, po čase?
Chcela by som ťa objať, naozaj silno a spontánne, keď hovoríš o otcovi, povedať ti všetko o živote z môjho naivného uhla pohľadu, no predstava dotyku je elektrická, mám strach robiť zase chyby, hlúpy strach, ktorý vie ruin the moment.
Arafatka, vôňa, vlasy, Lenka, chodba na ktorej sedíme, napätie, testy, ktoré nemajú odpoveď, zabudnutý zapaľovač na balkóne, rozhádzaná izba, minerálky a riady, telefonát domov mame, chcem sa jej spýtať či je normálne, že sa až tak dokážem tešiť, nakoniec to nerobím, neviem, či by rozumela, Máša nechápe, keď jej to píšem a vravím, že niekto tam hore mi nadelil dvakrát viac entuziazmu ako ostatným ľuďom a mne sa nechce vysvetľovať, nechce, nechce,
žiadna aktivita teraz nedokáže vyrovnať pretlak emócií
analyzuj V., analyzuj, nič nie je také, ako sa zdá.
.
Táto pesnička to som teraz ja.
V pozitívnom zmysle.
Teraz si zalepím ústa lebo týmto žiarením už každému idem na nervy:)
Či potrebujem presne to, čo povedal ten známy človek: "je jedno či je zážitok negatívny alebo pozitívny, ale či je intenzívny", či mi treba toto - dookola zoceľovať svoje vnútro, formovať ho, skúšať všetko na vlastnej koži, cítiť, že život naozaj je.
.
Vysmievam sa ti, no keby si ma poznal lepšie, bolo by toľko miest, na ktorých ma môžeš ťahať za slovíčka, miesta kde by som nepredvádzala iróniu, len ticho urazene sedela, našťastie si pridobrý človek na to, aby si ich hľadal.
Sedíme v šere a predtým, ako sme sa stretli vraveli sme si vety, ktoré sa nesmieme pýtať a nakoniec sa ich pýtame, nebude to nikdy premlčané - alebo ktovie, po čase?
Chcela by som ťa objať, naozaj silno a spontánne, keď hovoríš o otcovi, povedať ti všetko o živote z môjho naivného uhla pohľadu, no predstava dotyku je elektrická, mám strach robiť zase chyby, hlúpy strach, ktorý vie ruin the moment.
Arafatka, vôňa, vlasy, Lenka, chodba na ktorej sedíme, napätie, testy, ktoré nemajú odpoveď, zabudnutý zapaľovač na balkóne, rozhádzaná izba, minerálky a riady, telefonát domov mame, chcem sa jej spýtať či je normálne, že sa až tak dokážem tešiť, nakoniec to nerobím, neviem, či by rozumela, Máša nechápe, keď jej to píšem a vravím, že niekto tam hore mi nadelil dvakrát viac entuziazmu ako ostatným ľuďom a mne sa nechce vysvetľovať, nechce, nechce,
žiadna aktivita teraz nedokáže vyrovnať pretlak emócií
analyzuj V., analyzuj, nič nie je také, ako sa zdá.
.
Táto pesnička to som teraz ja.
V pozitívnom zmysle.
Teraz si zalepím ústa lebo týmto žiarením už každému idem na nervy:)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára